Kalkulačka inflácie

Inflácia je rast všeobecnej cenovej hladiny. Za rovnaké peniaze si postupne kúpite menej: nie preto, že by ubudli eurá na účte, ale preto, že každé euro kúpi menej tovaru než predtým. Práve táto strata sa volá pokles kúpnej sily.

Strata kúpnej sily je jadro celej veci. Na účte vám neubudne ani euro: ubudne to, čo za tie eurá dostanete. Ak stojí nákup dnes 100 € a o rok 103 €, vaša stovka kúpi o rok menej tovaru než dnes, hoci je to stále stovka. Inflácia teda nezmenšuje peniaze, ale to, čo sa za ne dá kúpiť.

Odtiaľ pochádza rozdiel medzi nominálnou a reálnou hodnotou. Nominálna hodnota je počet eur, teda to, čo vidíte na výpise. Reálna hodnota je tá istá suma vyjadrená v dnešných cenách, teda to, čo si za ňu naozaj kúpite. Pri nulovej inflácii sú obe rovnaké; akonáhle ceny rastú, nominálna hodnota zostáva a reálna klesá.

Ceny nerastú lineárne, ale skladajú sa rovnako ako zložené úročenie. Pri 3 % inflácii stojí tovar za 100 € o rok 103 € a o dva roky nie 106 €, ale 106,09 €, pretože druhý rast už vychádza z vyššej úrovne. Za n rokov sa ceny vynásobia faktorom (1 + i)^n. Ten istý faktor funguje aj opačne: keď ním dnešnú sumu vydelíme, dostaneme jej reálnu hodnotu.

Prečo teda 100 € dnes nebude mať o dvadsať rokov rovnakú hodnotu? Pretože rast cien sa skladá. Pri 3 % ročne nestúpnu ceny za dvadsať rokov o 60 %, ale o 81 %, lebo každý rok rastie cenová hladina z už zvýšenej úrovne. Tých istých 100 € má potom kúpnu silu približne 55 €. Nie preto, že by peniaze zmizli, ale preto, že všetko okolo nich zdraželo.

Celý výpočet stojí na jedinom čísle: kumulatívnom faktore (1 + i)^n, ktorý hovorí, koľkokrát sa za n rokov vynásobí cenová hladina. Podľa toho, či ním násobíte alebo delíte, dostanete odpoveď na dve rôzne otázky.

Násobenie odpovedá na otázku, koľko eur budete musieť mať o n rokov, aby ste si kúpili presne to, čo si za sumu P kúpite dnes. Toto číslo je vždy vyššie než dnešná suma a používa sa pri plánovaní: cieľová suma na dôchodok alebo na rezervu má zmysel len v budúcich cenách.

Delenie odpovedá na opačnú otázku: ak dnešnú sumu necháte len tak ležať, akú kúpnu silu bude mať o n rokov. Toto číslo je vždy nižšie a je to presne tá časť, o ktorú nečinné peniaze prichádzajú. Obe hodnoty vychádzajú z rovnakého faktora, takže sú to dva pohľady na jeden jav, nie dva rôzne javy.

Za povšimnutie stojí, že pokles kúpnej sily nie je zrkadlom rastu cien. Ak ceny vzrastú o 50 %, kúpna sila neklesne o 50 %, ale o 33 %: za rovnaké peniaze kúpite dve tretiny toho, čo predtým. Rozdiel vzniká tým, že rast sa počíta z pôvodnej ceny, kým pokles sa počíta z novej.

Presné jednotky sú kľúčové. Najčastejšia chyba vzniká pri zámene percent za desatinné číslo, druhá najčastejšia pri násobení miery počtom rokov namiesto umocňovania.

Pojmy, ktoré sa v tomto výpočte objavujú, sú v encyklopédii vysvetlené podrobnejšie.